Princíp a konštrukcia röntgenového prístroja

Röntgenové nálezy
V roku 1895 nemecký fyzik WCRÖ ntgen použil zapečatenú sklenenú trubicu s dvoma kovovými elektródami (jedna nazývaná anóda a druhá nazývaná katóda) na štúdium fenoménu výboja plynu v katódových trubiciach. Na oba konce elektród aplikoval desaťtisíce voltov vysokého napätia a na odsávanie vzduchu zo sklenenej trubice použil odsávač vzduchu. Na zabránenie úniku svetla (druh oblúkového svetla) pri vysokonapäťovom výboji je na vonkajšej strane sklenenej trubice umiestnená vrstva čiernej lepenky. Keď robil tento experiment v tmavej komore, narazil na kúsok kartónu namočený v roztoku kyanidu bárnatého platiny, ktorý vyžaroval jasnú fluorescenciu dva metre od sklenenej trubice. Ďalšie experimenty ukázali, že použitie kartónu, drevených dosiek, oblečenia a knihy s hrúbkou asi dvetisíc strán nedokázalo túto fluorescenciu zablokovať. O to prekvapujúcejšie je, že keď som sa rukou načiahol po tomto fluorescenčnom kartóne, uvidel som na kartóne obraz kosti mojej ruky.
V tom čase Roentgen veril, že ide o typ žiarenia, ktorý je ľudským okom neviditeľný, ale dokáže preniknúť do predmetov. Kvôli neschopnosti vysvetliť jeho princíp a neistote jeho vlastností si požičal matematické znázornenie neznámeho čísla „X“ ako kódového názvu, známeho ako „X-rays“ (tiež známe ako X-rays alebo jednoducho X-rays). lúče). Toto je pôvod objavu a názvu röntgenového žiarenia. Tento názov sa používa dodnes. Neskoršie generácie ho na pamiatku tohto veľkého objavu nazvali RTG.
Objav röntgenového žiarenia má v histórii ľudstva veľký význam, otvára novú cestu pre prírodné vedy a medicínu. V roku 1901 získal Roentgen prvú Nobelovu cenu za fyziku.
Veda sa neustále vyvíja a opakovanou praxou a výskumom Roentgena a vedcov z rôznych krajín sa postupne odhaľuje podstata röntgenových lúčov, čo potvrdzuje, že ide o elektromagnetické vlny s extrémne krátkymi vlnovými dĺžkami a vysokou energiou. Jeho vlnová dĺžka je kratšia ako vlnová dĺžka viditeľného svetla (približne 0.001-100nm, v porovnaní s röntgenovými vlnovými dĺžkami v medicínskych aplikáciách v rozsahu od 0.001 až 0,1 nm ) a jeho fotónová energia je desaťtisíc až stotisíckrát väčšia ako energia viditeľného svetla. Preto röntgenové lúče majú nielen všeobecné vlastnosti viditeľného svetla, ale majú aj svoje vlastné charakteristiky.